Rubrika: Veda

Z vychutnávania si dobrého jedlo sa môže veľmi ľahko stať závislosť ako každá iná, ktorá sa nedá ovládať. To, že ani takáto závislosť nevedie k ničomu dobrému nie je žiadnym tajomstvom. Jedlo by nemalo byť našim pánom, ale malo by nám slúžiť k plnohodnotnému životu, no rozhodne nie ho v plnej miere ovplyvňovať.

Bojujú s tým mnohí, ktorí jedlo do svojho života vpustili až príliš. Od nočného prejedania sa k celkovej závislosti na jedle je len krôčik, ktorý má svoje následky. Ak sa z jedla stáva problém, ktorému človek podriadi všetko, trpí nielen fyzická a zdravotná stránka, ale aj tá psychická.

Vedci boli presvedčení o tom, že najväčšiu zodpovednosť za túto závislosť nesie náš mozog. Mozog ako orgán, ktorý riadi úplne celé naše telo a teda aj hormóny hladu a sýtosti môže za to, že si doprajeme stále viac a viac, aj keď to vlastne nepotrebujeme. Určite k tomu majú čo povedať aj chuťové poháriky, ktoré si pýtajú pridať jedla, ktoré nám chutí a všetci vieme že si najviac lahodia na jedlách nezdravých kvôli ich rôznorodým a návykovým chutiam. No vedci na základe nových výskumov prišli s objavom novým – mozog nie je jediný vinník. Má seberovného pomocníka, a tým je tenké črevo. Pri jedení stúpa množstvo takzvaných endokanabinoidov v tenkom čreve čo sú receptory, podieľajúce sa na fyziologických procesoch organizmu.

Vedci prišli na to, že tento endokanabinoidný systém v tenkom čreve má zodpovednosť za mimoriadne silnú regulačnú kontrolu nad prijímaním tukov. V podstate prišli na to, že mozog je možné kontrolovať z čreva a vďaka ďalším výskum majú dobrú správu – podľa všetkého sa to bude dať ovládať použitím liekov, ktoré účinky týchto endokanabinoidov v tenkom čreve zablokujú. Veria, že majú v rukách tromf v boji s tučnotou a prejedaním sa, no je to ešte dlhá cesta, ktorá si bude vyžadovať ďalšie výskumy a klinické štúdie. Ak by sa im to podarilo, určite by to bola obrovská pomoc pre ľudí, ktorí s týmto problémom bojujú a nevedia si s ním poradiť. Jedlo by nám malo životy len spríjemňovať, nie byť zbraňou, ktorá mieri proti nám.

Je to naozaj pravda? Má nad nami Mesiac až takú moc? Vplyv mesiaca na ľudskú psychiku a celkové správania nedal spávať už v dávnej minulosti Rimanom, prírodovedci už vtedy tvrdili, že Mesiac v splne s nami dokáže poriadne zamávať. V minulosti ľudia verili na obrovskú silu Mesiaca, ktorý mal pomáhať čarodejniciam alebo spôsoboval zbláznenie sa človeka, iní zas verili že bol zodpovedný za epileptické záchvaty.

Čo na to súčasní vedci? Neustále sa snažia dokázať spojitosť medzi Mesiacom a psychikou človeka, experimentujú, skúmajú. No zatiaľ bez nejakých konkrétnych výsledkov, doposiaľ nevedia zistiť, akým konkrétnym spôsobom by mal Mesiac na človeka vplývať a v názoroch sa veľakrát nezhodujú. Je známy vedecký výsledok zo švédskej univerzity, ktorý urobil švédsky vedec Michael Smith – sledoval vplyv mesačného splnu na spánok. Jeho výsledky hovoria o tom, že počas splnu spíme menej o 20 minút a potvrdil ťažšie zaspávanie viac u mužov, u žien o niečo menej. Potvrdil, že mechanizmus biologických hodín v nás počas mesačných fáz zatiaľ dostatočne preskúmaný nie je, nakoľko je zložité nájsť presné vedecké metódy na dokázanie nejakej spojitosti. Ďalší výskum z roku 2004 bol zameraný na súvislosť splnu Mesiaca a vyvolanie epileptických záchvatov, no ani jednému z účastných vedcov sa to dokázať nepodarilo. Podarilo sa potvrdiť zvýšený počet autonehôd počas splnu, ale rovnako bez súvislosti jeho pôsobenia na človeka. Počas splnu zvieratá lepšie vidia, preto častejšie vyrážajú do „ulíc“.

Spln podľa všetkého vplýva aj na naše zdravie. Časté je bolenie hlavy, bolesti chrbta, intenzívnejšia bolesť jaziev a rán, astrológovia naopak tvrdia, že najkritickejší čas nie je deň splnu, ale deň pred ním. Počas priameho splnu sa naše trápenia začnú obracať k lepšiemu.

Zatiaľ teda nie je žiadnym spôsobom dokázané, že mesačný spln je zodpovedný za čokoľvek v našich životoch. To samozrejme neznamená, že na nás nemá žiadny vplyv, vedeckí odborníci neustále pracujú na nových výskumoch a technológiách, aby to vedeli dokázať alebo vyvrátiť.

Ako je možné, že sa mi zase snívalo to isté? Čo to môže znamenať? Kladiete si aj Vy tieto otázky? Pozrime sa, čo na to hovoria vedci. Sny má úplne každý. Kto tvrdí že žiadne nemá, tak si ich len nepamätá. Prečo ich vlastne máme? Dôvody sú rôzne – najčastejšie vychádzajú z nespracovaných emočných zážitkov z minulosti, alebo sú reakciou na aktuálne obdobie nášho života. Rovnaký sen môžeme mať v pravidelných intervaloch, alebo aj s niekoľkoročnou prestávkou, po ktorej sa vráti. Vedci tvrdia, že sny vychádzajú z našich pocitov a pomáhajú nám si jednoduchšie prejsť ťažšími situáciami. V jednoduchosti povedané – snívané emócie sú ako keby „pomôckou“, vďaka ktorej jednoduchšie zvládame náročnú realitu. Sny sú odrazom nášho vnútorného nastavenia, tie opakujúce majú súvis s nepohodou a nespokojnosťou, často sú aj odrazom nášho reálneho života.

Najčastejšie sa nám snívajú opakujúce sny, ktoré majú negatívny podtón – ich súčasťou je strach či hnev, prípadne sa človek ocitne v nebezpečenstve. Tento druh snov skutočne svedčí o psychickej nepohode človeka, a je vysoko pravdepodobné, ak pominie nepohoda zo života reálneho a človek sa vnútorné zrovná, pominú aj negatívne sny.

Iná štúdia zas hovorí o tom, že naše sny odrážajú reálny stav nášho tela. Môže sa nám snívať že nás bolí ruka – v skutočnosti sme si ju len priľahli a stŕpla nám, prípadne že nás bolia zuby – čo môže reálne znamenať že nimi v danej chvíli škrípeme.

Ako opakujúce sny s negatívnym podtónom zmeniť alebo odstrániť? Dôležité je si nájsť chvíľku len pre seba a zamyslieť sa nad tým, čo aktuálne prežívame, čo sa nám udialo a v akých situáciách sa cítime nekomfortne. Pokúsiť sa vnútorne „prestaviť“, prehrať si v hlave sen a doplniť si k nemu pozitívny koniec. Psychika človeka je úžasná, a je len na Vás, akým spôsobom s ňou naložíte.