Krása je niečo, čo sa nedá jednoznačne určiť. V minulej dobe ma zaujali príbehy z extrémnych premien, ktoré momentálne vysielajú na televízii markízy pod vedením Maroša Molnára. Je to niečo neuveriteľné, čo dokáže za jeden rok – 365 dní s daným človekom. Nedá sa to ani vysloviť ako veľmi je to obdivuhodné a perfektné. Fakt ten človek potrebuje mať neuveriteľnú silu a odhodlanie.
Sú krásni alebo nie?
A práve o týchto ľuďoch by som sa rada vyjadrila. Nie je to tým, že nie sú samy o sebe krásni, ale samy seba ohrozujú na vlastnom živote. Lebo extrémna alebo nadmerná obezita je jednoznačne v prvom rade zdravotný problém a až potom estetický problém. Každý človek, čo má nadváhu si to dostatočne uvedomuje, ale najčastejšie nemá dostatok síl na to, aby s tým niečo spravil. Je to nad jeho sily. Každý deň si povie, že už zajtra sa to zlepší alebo pozajtra začne. Od pondelka, od ďalšieho mesiaca alebo podobne.. je to začarovaný kruh, ktorý ukončí buď náhle zobudenie alebo sa to bude neustále nabaľovať a priam nikdy neskončí. Až človek skončí nadobro.
Boli obézni ľudia aj v minulosti?
Nepamätám si, že by sa v dejinách ľudstva spomínalo niečo také, že boli obézni ľudia alebo ľudia, ktorí trpeli veľkou váhou. Alebo nepoznám dostatočne dejiny? To by už ale bola dobrá otázka skôr pre druhých ľudí, nie priamo pre mňa. V dejinách sa moc nevyznám a nie je to rovno moja silná stránka.
Ľudia, ktorí sú celý život chudí, si niečo také ani nevedia predstaviť. Je to pre nich nepochopiteľné ako pre nás je nepochopiteľné to, že oni sa najedia pokojne všetko, čo len chcú a nepriberú ani gram. A my máme pocit, že priberáme aj zo vzduchu alebo z vody. Ale to neznamená, že ľudia, ktorí sú trochu pri tele sú škaredí. Každý sme krásni, záleží len na uhle pohľadu a predsa sme každý na obraz boží. JDobrá myšlienka aj keď neveríte .. Má to niečo do seba.
